Alfred Nobel bol veľký experimentátor. Jeho experimentátorský duch je dodnes premietnutý do ceny, ktorá nesie jeho meno. Nobelova komisia tradične preferuje objavy pred vynálezmi a teóriami, preto napríklad nedostal Albert Einstein Nobelovu cenu za teóriu relativity, ale za vysvetlenie fotoelektrického javu.

V tomto duchu bola udelená Nobelova cena za fyziku . Ocenený bol objav grafenu, čo je len jedna vrstva uhlíkových atómov. Už dávno je známe, že obyčajná ceruzková tuha pozostáva z na seba poukladaných vrstiev uhlíkových vrstiev, no nebol známy postup, ako oddeliť jednu vrstvu. Vlastne sa aj pochybovalo, či je to principiálne možné. Dvaja prakticky rozmýšľajúci ruskí vedci bez zložitých prístrojov prišli na to, že to možné je. Zobrali tuhu, nalepili na ňu klasickú lepiacu pásku, následne ju odlepili, čim strhli jednu vrstvu uhlíkových atómov. Lepiacu pásku potom rozpustili v acetóne, oddelili roztok od sedimentu a grafen bol na svete. Neskôr vymysleli aj „suchý postup“, no v princípe išlo o to isté.

Keď už získali šupky grafenu začali zisťovať jeho fyzikálne vlastnosti a tie sa ukázali ako nanajvýš zaujímavé. Grafen vedie teplo a elektrický prúd lepšie ako meď, je pevnejší ako oceľ. No pre budúcnosť asi najzaujímavejšou vlastnosťou sú jeho polovodičové schopnosti. V grafene je 100x väčšia mobilita elektrónov ako v kremíku. Vedci z IBM predpokladajú, že z grafenu bude možné vyrobiť tranzistory, a teda aj počítače s rýchlosťou 100 GHz, čo je mnohonásobne väčšia rýchlosť ako je tomu v súčasnosti.